V psychoanalýze narcizmus Tento pojem je inšpirovaný mýtom o Narcisovi, ktorý sa zamiloval do vlastného obrazu odrážajúceho sa vo vode a utopil sa.

Láska k sebe samému je dôležitým aspektom ega. Bez dostatočne posilneného ega by neexistovala sebaúcta a svoju psychiku by sme neodlíšili od ostatnej prírody. Práve narcistické preháňanie je nebezpečenstvom, pretože uväzňuje človeka v jeho vlastnej pravde, bráni empatii, sebakritike a učeniu.

Aké sú tri narcistické rany ľudstva?

Sigmund Freud vo svojom krátkom texte "Ťažkosti na ceste psychoanalýzy" (1917) spomína tri narcistické rany ľudstva. Freud tak pomenoval tri dôležité momenty, v ktorých veda "detronizovala" ľudskú bytosť z veľkolepejšieho a všemocnejšieho sebaobrazu. Psychoanalýza mala byť zodpovedná za tretí z týchto momentov.

A tak človek, hoci je racionálnym živočíchom schopným vypracovať tieto teórie, sa v istých ohľadoch považuje za niekoho, kto nie je až taký výnimočný.

Freudove spisy určite zmobilizovali vtedajšiu spoločnosť smerom k prelomeniu paradigiem, ktoré boli rovnako štruktúrované ako samotný historický kontext prežívaný na prelome 19. a 20. storočia. Podľa slov samotného autora Psychoanalýza by bol tretie narcistické zranenie ľudstva.

Freud si tieto teórie (treťou, vrátane psychoanalytickej teórie samotnej) cení ako dôležité fakty pre poznanie samotného ľudského stavu.

Pozrime sa, aké sú to rany:

Prvé narcistické zranenie

Na základe štúdií Mikuláša Koperníka a modernej astronómie môžeme pochopiť, že Zem a symbolicky aj človek, nie je stredom vesmíru ako sa dovtedy verilo.

Ľudské ego je tak zranené uvedomením si, že planéta, na ktorej žije človek, je súčasťou oveľa väčšieho vesmíru, ktorý sa skladá z viacerých galaxií a systémov.

Druhé narcistické zranenie

Podľa teórie Charlesa Darwina o evolúcii druhov je človek súčasťou evolúcie druhov. Fyzická stavba človeka sa podobá stavbe iných druhov (napríklad vo vzťahu k existujúcim orgánom a symetrii tela), čo Darwinovi umožnilo vytvoriť teóriu o existencii spoločných druhov, ktoré sa pred miliónmi rokov vyvíjali mutáciou aprirodzený výber.

Ľudské ego je teda zranené: hoci je to druh, ktorý dosiahol racionálnu evolúciu, stále človek je živočíšny druh s históriou, orgánmi a úmrtnosťou podobnou iným zvieratám.

Tretia narcistická rana

Tretia narcistická rana je podľa Freuda psychologickej povahy, to znamená, že z piedestálu strháva predstavu, že človek má kontrolu nad svojím psychickým životom. Už filozof (svätý) Augustín povedal, že nič mi nie je bližšie ako ja sám, ale nič nepoznám lepšie ako seba. .

Stručne povedané, Augustínov text (od Freuda ho delia stáročia) zachováva tú istú Freudovu myšlienku tretej narcistickej rany. Neexistuje nič, s čím by človek žil viac ako so sebou samým. Človek vlastne "je" svojou vlastnou psychickou skúsenosťou, to znamená, že len prostredníctvom tohto psychického sebavnímania môže potvrdiť, "kto som", a môže spoznávať svet. Nemôže však ani poznať, ani úplne ovládnuť svojeTáto psychická prirodzenosť je príliš ponorená do seba, nemôže sa na seba pozrieť "zvonka", pretože neexistuje žiadny "outsider". .

Môžeme povedať, že treťou narcistickou ranou ľudstva je samotná psychoanalýza, to, čo nám prináša. Z pojmovej konštrukcie nevedomé Freud predpokladá, že konanie človeka je silne ovplyvnené inštanciou, ktorá je mimo kontroly racionálneho chápania a ktorá má sama o sebe primitívne vlastnosti.

Chcem informácie o zápise na kurz psychoanalýzy .

Inými slovami, naše pohnútky a túžby sú do istej miery živočíšne, nie racionálne. A naše činy nie sú vždy vykonávané vedome. Možno to vidieť aj z aspektu spoločenských vied: výrobné, kultúrne a ideologické ľudské činy sa prenášajú z jednej generácie na druhú, takže súčasná generácia nemá úplné vedomie voľby.

Z pohľadu psychoanalýzy nie je človek individuálne (t. j. nerozdelené ). Človek je rozdelené Vaša myseľ má obrovskú nevedomú časť, podobne ako ľadovec skrýva väčšinu seba vo vode.

Freud napísal:

Tieto dva objavy - že život našich sexuálnych inštinktov sa nedá úplne skrotiť a že duševné procesy sú samy o sebe nevedomé a k egu sa dostávajú a jeho kontrole sa podriaďujú len prostredníctvom neúplných a nespoľahlivých vnemov [...] predstavujú tretí úder ľudskej sebaláske, ktorý môžem nazvať psychologickým úderom. (Freud, Ťažkosti vcesta psychoanalýzy, 1917)

Je dôležité, aby sa Freud nebol iracionalista : bol subjektom vedy a vyznal sa vo vedeckom diskurze. Freud sa však líšil od moderného racionalizmu tým, že si nevedel predstaviť absolútny (a už vôbec nie metafyzický) dôvod pre pochopenie človeka.

"Racionalizmus" chápeme ako filozofický smer, ktorý sa posilnil v novoveku (napríklad s Descartom). Proti racionalizmu môžeme postaviť empirizmus (napríklad Humov), ktorý obhajoval myšlienku, že zmysly a skúsenosť formujú človeka.

Môže byť možné čím sa Freud priblížil k empírii než k racionalizmu. viac od Humesa/Aristotela ako od Descarta/Platóna, hoci Freud neprijíma myšlienku (drahú empírii), že človek je "tabula rasa" práve preto, že ľudská bytosť by mala (podľa Freuda) vrodený psychologický aparát (t. j. pochádzajúce z jeho zrodu), ktorých príkladom sú pohony.

Podľa tretej narcistickej rany (spôsobenej psychoanalýzou) to, čo si najviac ceníme a čo nás odlišuje od iných druhov (racionalita), je len časť ľudskej mysle a veľká časť našej mysle by nebola racionálna, nebola by prístupná vedomému rozumu.

To istým spôsobom zraňuje ľudské ego tým, že oceňuje neracionálna a nevedomá časť našej mysle .

Táto Freudova analýza narcistických rán ľudstva je príkladom jeho sociálnej psychológie. To znamená, že je príkladom psychoanalýzy aplikovanej na výklad medziľudských a sociálnych vzťahov. Freud totiž aplikuje pojem narcizmu, ktorý sa zvyčajne používa na charakteristiku jednotlivca, aby ho použil aj s predstavou historicky zdieľané kolektívne vedomie .

Tento článok o troch narcistických zraneniach podľa Freuda a psychoanalýzy napísal Paulo Vieira Manažér obsahu výcvikového kurzu klinickej psychoanalýzy.

Chcem informácie o zápise na kurz psychoanalýzy .