Falošnosť je výraz, ktorý sa používa pred tvrdenie, teóriu alebo hypotézu, ktorú možno falzifikovať Bol to inovatívny koncept pre filozofiu vedy, ktorý navrhol Karl Popper v dvadsiatom storočí, v 30. rokoch 20. storočia. Stručne povedané, falošnosť bola nájdeným riešením problému, ktorý predstavoval induktivizmus.

Všeobecná teória teda môže byť vyvrátená do tej miery, že experiment alebo pozorovanie je s ňou v rozpore, čo v podstate vysvetľuje to, čo sa u Karla Poppera nazýva falzifikovateľnosť. Popper teda chápe, že teórie nemožno aplikovať na metódy pozorovania, ale že teórie musia byť falzifikovateľné, teda testovateľné, náchylné na vyvrátenie.

Podľa Karla Poppera musí vedecká teória:

• byť testovateľné, a teda
• je možné vyvrátiť aj empirickými dôkazmi.

V tomto poňatí to nebude vedecká teória, ak:

• nemožno testovať: ako hermetickú teóriu, uzavretú do seba a potvrdenú samou sebou, ako teóriu beletristického alebo umeleckého diela, alebo astrológiu;
• nemožno empiricky pozorovať: ako duchovnú vieru, ktorá nemá žiaden overiteľný základ v hmotnom svete.

Preto sa bude nazývať pseudovedou, ak tieto požiadavky nespĺňa.

Propper sa domnieva, že nefalzifikovateľná vedecká teória môže mať veľa dôkazov a stále zostane vedeckou, pretože je otvorená protiargumentom a protidôkazom. Inými slovami, bude vedecká, ak sa nechá testovať a potenciálne vyvrátiť, ak sa nájdu nové dôkazy.

Napriek kritike zostáva falzifikovateľnosť vplyvnou myšlienkou vo filozofii vedy a vedci a filozofi o nej naďalej diskutujú.

Čo je falzifikácia? Význam slova falzifikácia

Falzifikovateľnosť vo význame slova je to, čo sa dá falzifikovať, čo môže byť cieľom falzifikácie, kvalita toho, čo je falzifikovateľné. Etymológia slova falzifikovateľnosť pochádza z falseável + i + dade.

Toto kritérium použil Karl Popper na vyvrátenie zovšeobecnení o vedeckých teóriách. Podľa Poppera možno tvrdenia vo filozofii vedy prijímať len v zmysle falzifikovateľnosti. Inými slovami, teórie možno prijať len vtedy, ak podliehajú omylu.

Filozofia vedy

Filozofia vedy sa zaoberá základmi vedy, jej predpokladmi a dôsledkami. Inými slovami, zaoberá sa základnými východiskami vedy, v oblasti filozofických štúdií sa zameriava na pochopiť, spochybniť a zlepšiť vedecké postupy a metódy.

Veda teda vytvára objekt skúmania, zatiaľ čo filozofia sa snaží pochopiť, či bol objekt skúmaný správne a ako ho možno zlepšiť. Karl Popper teda vystupuje v tomto kontexte, filozofie vedy, pričom sa snaží pochopiť, ako by sa veda mala správať.

Kto bol Karl Popper?

Karl Popper (1902-1994), rakúsky filozof, považovaný za jedno z najvýznamnejších mien filozofie vedy 20. storočia najmä zavedením princípu falzifikovateľnosti.

Študoval fyziku, psychológiu a matematiku na Viedenskej univerzite, keď začal učiť. Čoskoro začal pracovať na Viedenskom pedagogickom inštitúte, aby zdokonalil svoje vyučovacie metódy. V roku 1928 sa stal doktorom filozofie, keď sa dostal do kontaktu s členmi Viedenského kruhu, keď začal diskutovať o otázkach logického pozitivizmu.

Odvtedy sa ako profesionálny filozof venoval výskumu, napísal niekoľko kníh a článkov a stal sa členom viacerých medzinárodných filozofických organizácií.

Faloš pre Karla Poppera

Karl Popper potom vniesol do oblasti filozofie vedy princíp falzifikovateľnosť Zavedením tohto princípu Popper vyriešil problém induktivizmu a ukázal, že induktívne poznanie môže viesť k nesprávnej koncepcii vedy.

V tomto zmysle riešením tohto problému Popper prináša relevantný vedecký pokrok v dvadsiatom storočí a možno ho potom považovať za filozofického a vedecky progresívneho mysliteľa.

Chcem informácie o zápise na kurz psychoanalýzy .

Predovšetkým na to, aby sme dospeli k tomuto procesu falzifikácie, je potrebné najprv pochopiť, ako funguje obdobie experimentovania a pozorovania. Je to skrátka to, kde je možné napríklad prejsť od hypotézy k potvrdeniu tejto hypotézy a následne dospieť k teórii.

Stručne povedané, veda je procesom induktívneho poznania, keďže na dosiahnutie určitého poznania je často potrebné experimentovať na konkrétnych prípadoch, aby bolo možné formulovať všeobecnú teóriu. Inými slovami, v Vychádzame z menších prípadov a pozorovaním dospievame k všeobecnej teórii.

V tom spočíva problém induktivizmu. Ako môžete vychádzať z konkrétnych prípadov a formulovať univerzálnu teóriu, keď často nemôžete obsiahnuť celok faktov alebo vecí?

Teória omylnosti a problém induktivizmu

Takže teória falzifikovateľnosti v Karl Popper rieši tento problém induktivizmu Nie je totiž možné niečo redukovať a vyzdvihnúť ako univerzálne, ak jeho skúsenosti nie sú univerzálne, ale dajú sa redukovať z jednotlivostí.

Na ilustráciu problému induktivizmu sa používa klasický príklad labute: bolo pozorované, že labute v prírode sú biele, čo viedlo k teórii, že všetky labute sú biele, ale to nebráni existencii napríklad čiernej labute.

Od okamihu nájdenia čiernej labute je teda teória považovaná za nepravdivú, a to podľa princípu falzifikovateľnosti. Na základe tejto myšlienky teda pre Karla Poppera nemôže byť veda založená na induktivizme, pretože ak by bola, priniesla by neistý vedecký základ.

Preto pre falzifikovateľnosť platí, že nepravdivý singulár univerzálnej množiny môže falzifikovať univerzálnu množinu. Inými slovami, ak sformulujete univerzálnu teóriu a jeden zo singulárov je nepravdivý, celý systém teórie sa tak bude považovať za nepravdivý. t. j, ak v prírode existuje čierna labuť, teória, že všetky labute sú biele, je nepravdivá.

Význam zásady falzifikovateľnosti pre vedu

Falzifikácia Karla Poppera však umožňuje pokrok vedy a ukazuje, že nejde o kumulatívny proces poznania, ale o proces progresívny. To znamená, že nejde o hromadenie myšlienok alebo teórií, ale o ich pokrok, smerujúci vždy k vyššiemu stupňu vedeckého poznania.

Falošnosť je predovšetkým spôsob, ako sa zbaviť strnulosti, ktorá je základom ľudského myslenia, najmä pokiaľ ide o zvyky a definície, zbaviť sa falošnej predstavy o bezpečnosti teórií a pojmov, falzifikovateľnosť dokazuje, že absolútnu pravdu nemožno dosiahnuť Vedecký koncept by sa teda mal chápať ako momentálny, nie trvalý.

Inými slovami, teória môže byť kvalifikovaná ako vedecky platná len vtedy, keď sa neustále uskutočňujú pokusy o jej falzifikáciu, a nie pokusy o overenie jej pravdivosti. Pokrok vedy teda závisí od falzifikovateľnosti.

Dobrým príkladom vedeckej teórie je Teória gravitácie Doteraz však všetky pokusy o vyvrátenie tejto teórie stroskotali. Treba však povedať, že nikdy nebude existovať presná záruka, že za rôznych okolností nebude existovať gravitácia a jablko bude padať nahor.

Chcem informácie o zápise na kurz psychoanalýzy .

Vráťme sa však k príkladu labutí, až do roku 1697 sa predpokladalo, že všetky labute sú biele, bolo to univerzálne pravidlo. V tomto roku sa však v Austrálii našli čierne labute, takže táto teória bola úplne zneplatnená. Dnes by teda bolo možné povedať, že väčšina labutí je biela, ale nie všetky labute sú biele.

Je to teda spôsob, ako ukázať, že rigidita pojmov môže byť základom zvykov a definícií o živote. Naše myšlienky sú vo väčšine založené na stálosti, a preto uprednostňujeme, aby veci zostali také, aké sú, pretože nám to prináša určitú istotu, aj keď iluzórne.

V tomto zmysle falzifikovateľnosť ukazuje, že neexistuje absolútna pravda o veciach a ľudia by mali byť dostatočne pokorní, aby pochopili, že vedecké poznatky sa môžu meniť. Preto možno tvrdenie považovať za významné pre vedu len vtedy, keď sa neustále robia pokusy o jeho vyvrátenie.

Ako sa psychoanalýza stavia k falzifikovateľnosti?

Diskutuje sa o tom, či je psychoanalýza vedou alebo poznaním. V každom prípade, psychoanalýza je zapísaná do vedeckého diskurzu Nešlo by teda o niečo dogmatické, mystické alebo doktrinárske, ale skôr o teóriu, ktorú možno revidovať, ba dokonca vcelku alebo po častiach vyvrátiť. Dokonca aj predstavu o tom, čo je to nevedomie, možno vyvrátiť alebo vylepšiť, ak sa objavia nové dôkazy.

To isté možno povedať aj o práci psychoanalytika. Ak vychádza z povrchných predstáv a posudzuje svojich pacientov na základe unáhlených univerzalizácií, psychoanalytik vykonáva to, čo Freud nazval divoká psychoanalýza a to, čo Karl Popper nazval nefalzifikovateľnosť .

Falošnosť zavádza potenciálne "chybný" alebo "neúplný" rozmer, perspektívu, ktorá po tisícročia živila vedu a človeka.

Ak sa vám tento článok páčil, pravdepodobne patríte k ľuďom, ktorí sa zaujímajú o štúdium ľudskej mysle. Pozývame vás preto, aby ste sa oboznámili s naším Výcvikovým kurzom klinickej psychoanalýzy. V rámci tohto štúdia budete môcť pochopiť, ako funguje ľudská myseľ, takže medzi jeho výhody patrí zlepšenie sebapoznania a zlepšenie medziľudských vzťahov.